Svätá Barbora
Narodila sa okolo roku 273 v Nikomédii (dnešné Ízmit v Turecku) v pohanskej rodine. Pre svoju vieru a rozhodnutie zasvätiť život Bohu sa postavila proti vôli otca Dioskura, ktorý ju zavrel do veže. Tu študovala a tajne prijala krst. Symbolicky nechala vežu prestavať, aby mala tri okná, ktoré pripomínali Najsvätejšiu Trojicu. Jej otec ju však pre jej neposlušnosť vydal civilnému tribunálu, kde bola mučená a nakoniec vlastným otcom sťatá.
Kresťania si ctia svätú Barboru ako patrónku baníkov (keďže sa pri úteku z veže ukryla do jaskyne, ktorá sa pred ňou zázračne objavila), ako ochrankyňu pred náhlou smrťou, pred požiarom, pred úderom blesku a pred búrkou.
Atribútmi sv. Barbory sú: veža, kalich a hostia, blesk a kohútie pero.
Zvyky
V tento deň sa nesmelo šiť, priasť ani párať, aby sa im neklal dobytok. V predvečer chodievali po domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat, na hlavách mali biele šatky, v rukách držali košík so sladkosťami alebo metlu, či krídlo z husi. Keď prišli do domu, symbolicky ho povymetali. Svoj príchod ohlasovali hlasným búchaním na okno. Spolu s rodinou sa pomodlili a pokračovali k susedom. Dodnes zachovaný zvyk je rezanie čerešňových konárikov, ktoré vo váze zakvitli na Štedrý večer. Dievčatá ich nosili na polnočnú za pásom. Ak jej ju zobral mládenec a dal si ju za klobúk, týmto jej vyznal lásku. Dievčatá si zvykli odrezať aj viac halúzok. Na každú priviazali meno chlapca a ktorá halúzka najskôr zakvitla, meno chlapca znamenalo jej vyvoleného.
Pranostiky:
„Aké je počasie na Barboru, také býva až do Vianoc".
„Svätá Barbora ťahá sane do dvora".
„Po svätej Baruši daj pozor na uši.“
„Svätá Barbora vetry rozháňa.“
„Svätá Barbora vyháňa drevo zo dvora.“
