Určite každý človek miluje rozprávky. Väčšinou sme sa s nimi zoznámili v útlom detstve, keď sme ešte nevedeli čítať ani písať. Mnohí z nás si dokonca pamätajú svoju prvú rozprávku, tú ktorú prvýkrát počuli alebo čítali. Niektoré máme také obľúbené, že sa k nim pravidelne vraciame. Prečo je to tak? Lebo všetky rozprávky majú niečo spoločné. Nádej. Nádej, že všetko sa na dobré obráti. Nádej, že zlo bude potrestané. Nádej, že dobro zvíťazí nad zlom.
Rozprávka je vymyslený príbeh. Jej cieľom je poučiť i pobaviť čitateľov, a preto sú aktuálne v každej dobe. Tie prvé nám čítali naši rodičia alebo rozprávali starí rodičia. Naši piataci sú zdatní čitatelia, ktorí majú radi knihy. Každý z nich si vybral rozprávku a predstavil ju svojim spolužiakom prostredníctvom čitateľského listu. Zoznámili nás s menej známymi ľudovými i modernými rozprávkami.
Rozprávky sú naším veľkým dedičstvom a sú večné. Rovnako ako je večný ich odkaz – nikdy sa nevzdávaj, nestrácaj nádej, konaj vždy podľa svojho svedomia a neprestávaj veriť v lepšie zajtrajšky. Ak si tento odkaz vryjeme do pamäti a pokúsime sa ním riadiť, vytvoríme si aspoň z časti nášho života vlastnú rozprávku.
Anna Pagáčová